Na Slovensku sa tento systém už rokmi osvedčil. Realizuje sa prevažne v rámci vodárenských správcovských spoločností naprieč celým územím Slovenskej republiky, prípadne ako voľba celomestskej deratizácie v rámci miest a obcí. 

Pri bežnej deratizácii kanalizácie ako ju všeobecne poznáme, spočíva princíp rozmiestnenia vo voľnom spustení nástrahy do kanalizačných šácht na dno šachty, zvyčajne uviazaním na drôt či silon. BÁBOLNA BIO ako výrobca rodenticídov čerpá poznatky z rôznych dlhodobých testov priamo z praxe, ktoré zohľadňuje pri vývoji svojich rodenticídnych prípravkov resp. deratizačných nástrah určených výlučne do vlhkého prostredia a kanalizácie.   Vďaka týmto výsledkom vieme deklarovať, že žiadna z bežne dostupných nástrah na trhu nevydrží pri voľne loženom spôsobe umiestnenia v agresívnom kanalizačnom prostredí viac než dva týždne. Akonáhle je nástraha voľne položená na vlhké podložie resp. prostredie, okamžite stráca účinnosť a atraktivitu – voľne umiestnenie ktorejkoľvek nástrahy do agresívnej kanalizácie je neefektívne, neúčinné a nie je možné zistiť úbytok nástrahy v dôsledku konzumácie hlodavcami. 

Následne nie je dosiahnutá úspešnosť výkonu v závislosti od množstva vynaloženej nástrahy, dochádza k zaťažovaniu a znečisteniu životného prostredia, riziku sekundárnej otravy necielených organizmov, nižšej efektivite celoplošnej deratizácie spolu s ďalšími nevýhodami realizácie prostredníctvom voľného rozmiestňovania až po samotný výsledok. A tým je neefektívna investícia z hľadiska pomeru cena / výsledný efekt.

Systém kanalizačných krmítok je schopný obísť všetky nedostatky spomenuté pri voľnom rozmiestnení nástrah v značne vlhkom či extrémne vlhkom prostredí a zabezpečiť tak atraktivitu počas celého deratizačného obdobia pri pravidelnej kontrole a dopĺňaní spotrebovanej nástrahy hlodavcami. Pomocou tejto technológie je možné dosiahnuť výrazné zníženie stavu hlodavcov v lokalitách, zabezpečiť 98 – 100% učinnosť z hľadiska aplikovaného množstva nástrahy, zamedziť nadmernému znečisteniu kanalizácie a spôsobeniu potenciálnej sekundárnej otravy iných necielených organizmov, mnoho iných výhod až po vyhodnotenie úspešnosti celoplošného deratizačného zásahu so stanovením percentuálnej účinnosti.